‘Ou la ao ma pō ne rogrog aier ne ‘äe la pō la tuḁn‘åk sin ma ‘ou la sḁi‘åk ne ‘äe ‘e rogrog sioksiko ma ‘amnåk rosrosi | How to find trustworthy information and avoid scams
Ma ‘on rogrog ma‘oi ‘e sal fo‘ou te‘is online ma social media hün se vḁi ne COVID-19. Iḁ pō se‘ ma la noanoa la ‘inean ne rogrog tes täe aier ka pō la tuḁn‘åk sin. Sḁkior la ‘inea ne rogrog ne ‘äe pō leum ‘e utut ne ‘äe tuḁn‘åk sin ma se hḁiväeag ta rogrogot se avat ne ‘äe ‘inea ne rogrog ta‘ag noj ka aier.
Ka ut tes täla pō la sḁkior ma hat se te‘ ne rogrog ne pō la tuḁ‘åk sin:
‘Äe la pō la räe rogrog ne la pō la tuḁn‘åk sin, rogrog ne leum ‘e utut ne sḁkior fak poto ma ‘inea (science-based) ‘e te‘ ne ut ‘i:
Ministerī ne Måür Fakforo
Ministerī ne Måür Fakforo täe muḁ‘ḁkia maj ne mḁuri ma pipiki, ma ‘io ‘atakoa se te‘ ne muḁ‘åk tē ma fu‘åk ne sal fak garue se maj te‘is.
Vḁi ne COVID-19 — Ministerī ne Måür Fakforo (external link)
Immunisation Advisory Centre (IMAC)
IMAC iḁ ut garueag ofrḁut ne fū ‘e ut te‘is School of Population Health ‘e ut rakoag te‘is University of Auckland. Maj te‘is nā a‘häe ‘e irisa, rogrog aier ne leum ‘e ut tūtū ne rån te‘ ma utut ‘e Niu Sirḁgi ne sḁkior se hanhap ne science ‘e hün se sal vḁi ne la ao potoa ‘af‘afa - vaccine-preventable-disease ma ‘oris ‘es‘ao ma raksa‘ ne la kō.
Immunisation Advisory Centre (external link)
World Health Organization (WHO)
WHO iḁ ut garueagat ‘e United Nations, ma iris täe mou se måür lelei ‘on famori ‘e rån te‘ ‘atakoa.
Vḁi ne COVID-19 — WHO (external link)
‘Amnåk rösrös ne fup‘åk rogrog sioksiok hün se vḁi ne COVID-19 ne rē ma fuḁp‘åk ne tög‘åk vḁi vävär ne ‘eagke‘ea vḁi aier ne COVID-19
Ma ‘on tē pumuḁ he his ‘äe kop la ‘inea ‘e hün se vḁi ta ‘e rēko tē ne kop ma la sioksiok ne kat aier ra.
- Kat ‘es av het ra ‘äe la ‘ea la tӧg ‘ou vḁi ta ne kop la tӧg la a‘fumou‘åk ‘ou av heta.
- Rogrog aier ne mou se vḁi ne COVID-19 la leum ke ‘e ut garueag ma maj ne ‘äe la pō la tuḁn‘åk sin, fak se Ministerī ne Måür Fakforo, Unite against COVID-19 ne maj ne matḁ‘ se måür fakforo ‘e pure‘aga (DHB).
- Lelea‘ garue ne maj ne måür fakforo kal sur laloag rī ra la nā‘ia vḁi ta se famori, ‘amnåk te‘is kop la hḁifäegag mumuḁ ma ‘äe ma kotä pō la a‘sok.
- Maj te‘is ka far‘åk ra ‘e ta avat la ‘äe la nāaf rogrog ne mou se ‘äea ‘e ta text het ne email het. Nōnō ka la sḁkior ne räe se ag tape‘i, rak‘åk se CERT NZ ma se togia sḁio‘ ne rogrog ne nāaf se ‘äe.
- Nōnō ka ‘äe pō ta email het, ne le‘et he‘oaf ‘e telefon ta ne nāaf ta fäeag luket (SMS) sḁi‘oa tēkäe fakmonē hün se vḁi ta, iḁ ‘amnåk rosrosi ka rogrog sioksikot. Rak‘åk mij pḁu se CERT NZ.
Nōnō ka ‘äe räe ta tēet ‘e hün se vḁi ta ne kop ma kat noj ra, rak‘åk se CERT NZ (external link)
Hoi‘åk, ‘äe la pō la he‘ se 0800 237 869.